<strong>Šírenie kresťanstva inými pred Pavlom</strong> Kresťanstvo sa začalo šíriť ešte predtým, ako sa Pavol stal významnou postavou v jeho šírení. Po Ježišovom vzkriesení a nanebovstúpení sa jeho učeníci, známi ako apoštoli, stali hlavnými šíriteľmi jeho učenia. V Skutkoch apoštolov sa dozvedáme o tom, ako sa kresťanstvo začalo šíriť z Jeruzalema do ďalších častí sveta. Jednou z kľúčových udalostí bolo zoslanie Ducha Svätého na Turíce, ktoré je opísané v [Sk 2:1-4]. Táto udalosť povzbudila apoštolov, aby začali verejne kázať a šíriť Ježišovo posolstvo. Peter, jeden z najvýznamnejších apoštolov, hral kľúčovú úlohu v počiatočnom šírení kresťanstva, najmä medzi Židmi. Jeho kázanie viedlo k obráteniu mnohých ľudí, ako je opísané v [Sk 2:14-41]. Okrem Petra zohrali dôležitú úlohu aj ďalší apoštoli a učeníci, ako napríklad Filip, ktorý šíril evanjelium v Samárii ([Sk 8:5-13]), a Štefan, ktorý sa stal prvým kresťanským mučeníkom ([Sk 7:54-60]). Po jeho smrti nastalo prenasledovanie kresťanov, čo paradoxne prispelo k ešte širšiemu šíreniu kresťanstva, pretože mnohí veriaci sa rozptýlili do rôznych oblastí a všade, kam prišli, šírili Ježišovo učenie. Antiochia sa stala jedným z prvých centier kresťanstva mimo Jeruzalema. Tu sa kresťania prvýkrát nazývali "kresťania" ([Sk 11:26]). Barnabáš a Šavol (neskôr známy ako Pavol) tu pôsobili a šírili evanjelium medzi pohanmi. Pred Pavlovou misionárskou činnosťou teda existovalo už mnoho iniciatív a jednotlivcov, ktorí prispeli k šíreniu kresťanstva, a pripravili tak pôdu pre Pavlovu prácu.