Jábeš-gileád
Popis
Jábes v krajině Galaádské. V nejširším smyslu znamenalo Galaád polovici území pokolení Manasses [1Krn 27:21 ] a pokolení Ruben a Gád [Nm 32:1 -42] východně od Jordánu s hlavním městem Jábes. První zmínka o něm je v [Sdc 21:8 -14]. Saul kdysi vysvobodil toto město z rukou Nahase Ammonitského [1Sam 11:1 -
odkazy
Mapa
Informácie zo slovníka
Jabeš-Gileád
mesto na východ od Jordánu, na vrchole jedného z zelených kopcov Gileádu, v rámci územia polovice kmeňa Manasses, a v plnom výhľade na Bet-Šeán. Prvýkrát sa spomína v súvislosti s pomstou vykonanou na jeho obyvateľoch, pretože odmietli prísť do Micpy, aby sa pripojili k Izraelu proti kmeňu Benjamín [Sdc 21:8 -14]. Po bitkách pri Gabee bol tento kmeň takmer vyhubený, zostalo len šesťsto mužov. Proti Jabeš-Gileádu bola vyslaná výprava, ktorá vyvraždila všetkých jeho obyvateľov okrem štyristo dievčat, ktoré vzali ako zajatkyne a poslali ich, aby "vyhlásili mier" Benjamíncom, ktorí utiekli na skalu Rimon. Tieto zajatkyne im boli dané za manželky, aby bol kmeň zachránený pred vyhubením [Sdc 21:1 atď.].
Toto mesto bolo neskôr dobyté Nachášom, kráľom Ammonitov, ale bolo oslobodené Saulom, novozvoleným kráľom Izraela. Na znak vďačnosti za toto oslobodenie, štyridsať rokov po tejto udalosti, muži z Jabeš-Gileádu zobrali telá Saula a jeho troch synov zo stien Bet-Šeánu, a po ich spálení, pochovali kosti pod stromom blízko mesta [1Sam 31:11 -13]. Dávid im poďakoval za tento prejav zbožnosti [2Sam 2:4 -6], a neskôr preniesol pozostatky do kráľovskej hrobky [2Sam 21:14 ]. Je identifikované s ruinami ed-Deir, asi 6 míľ južne od Pelly, na severe Wady Yabis.
mesto na východ od Jordánu, na vrchole jedného z zelených kopcov Gileádu, v rámci územia polovice kmeňa Manasses, a v plnom výhľade na Bet-Šeán. Prvýkrát sa spomína v súvislosti s pomstou vykonanou na jeho obyvateľoch, pretože odmietli prísť do Micpy, aby sa pripojili k Izraelu proti kmeňu Benjamín [Sdc 21:8 -14]. Po bitkách pri Gabee bol tento kmeň takmer vyhubený, zostalo len šesťsto mužov. Proti Jabeš-Gileádu bola vyslaná výprava, ktorá vyvraždila všetkých jeho obyvateľov okrem štyristo dievčat, ktoré vzali ako zajatkyne a poslali ich, aby "vyhlásili mier" Benjamíncom, ktorí utiekli na skalu Rimon. Tieto zajatkyne im boli dané za manželky, aby bol kmeň zachránený pred vyhubením [Sdc 21:1 atď.].
Toto mesto bolo neskôr dobyté Nachášom, kráľom Ammonitov, ale bolo oslobodené Saulom, novozvoleným kráľom Izraela. Na znak vďačnosti za toto oslobodenie, štyridsať rokov po tejto udalosti, muži z Jabeš-Gileádu zobrali telá Saula a jeho troch synov zo stien Bet-Šeánu, a po ich spálení, pochovali kosti pod stromom blízko mesta [1Sam 31:11 -13]. Dávid im poďakoval za tento prejav zbožnosti [2Sam 2:4 -6], a neskôr preniesol pozostatky do kráľovskej hrobky [2Sam 21:14 ]. Je identifikované s ruinami ed-Deir, asi 6 míľ južne od Pelly, na severe Wady Yabis.
EBD - Easton's Bible Dictionary