Hora Sinaj
odkazy
Street View
obrázky
Mapa
Informácie zo slovníka
Sinaj
z Sin (boh mesiaca), nazývaný tiež Horeb, je názov horskej oblasti, ktorú Hebreji dosiahli v treťom mesiaci po Exode. Tu zostali táboriť približne celý rok. Ich cesta od Červeného mora k tomuto táborisku, vrátane všetkých zákrut cesty, bola asi 150 míľ. Posledných dvadsaťdva kapitol Exodus, spolu s celým Levitikom a Numeri kapitolou 1-11 [Nm 1:1 atď. až Nm 11:1 atď.], obsahujú záznam všetkých udalostí, ktoré sa tu odohrali. Z Refidim [Ex 17:8 -13] Izraeliti pokračovali cez Wady Solaf a Wady esh-Sheikh do roviny er-Rahah, "púšte Sinaj", asi 2 míle dlhé a pol míle široké, a táborili tam "pred horou". Časť horského pásma, vystupujúci nižší útes, známy ako Ras Sasafeh (Sufsafeh), stúpa takmer kolmo z tejto roviny a je s najväčšou pravdepodobnosťou historickým Sinajom.
Dean Stanley takto opisuje scénu: "Rovina sama nie je rozbitá a nerovná a úzko uzavretá, ako takmer všetky ostatné v pásme, ale predstavuje dlhý ustupujúci oblúk, v rámci ktorého sa ľudia mohli pohybovať a stáť zďaleka. Útes, ktorý sa dvíha ako obrovský oltár pred celým zhromaždením a je viditeľný proti oblohe v osamelom majestáte od jedného konca roviny po druhý, je obrazom 'hory, ktorej sa možno dotknúť', a z ktorej by mohol byť počuť Boží hlas ďaleko a široko po rovine dole." Toto bolo miesto odovzdania zákona. Z Ras Sufsafeh bol zákon vyhlásený ľudu táboriacemu dole na rovine er-Rahah. Počas predĺženého obdobia ich táborenia tu Izraeliti prešli veľmi pamätnou skúsenosťou. Prešiel nimi obrovský zmena. Teraz sú organizovaným národom, viazaným zmluvným záväzkom slúžiť Pánovi, svojmu Bohu, ich stále prítomnému božskému Vodcovi a Ochrancovi. Nakoniec, v druhom mesiaci druhého roku Exodu, posunú svoj tábor a pochodujú ďalej podľa predpísaného poriadku. Po troch dňoch dosiahnu "púšť Paran," "et-Tih", t.j. "púšť", a tu urobia svoje prvé táborisko. V tomto čase medzi nimi vypukol duch nespokojnosti a Pán prejavil svoju nespokojnosť ohňom, ktorý padol na táborisko a spôsobil im zranenie. Mojžiš nazval miesto Taberah (pozri), [Nm 11:1 -3]. Cesta medzi Sinajom a južnou hranicou Zasľúbenej zeme (asi 150 míľ) pri Kádeši bola dokončená za približne rok. (Pozri MAPA Tabuľka národov)
z Sin (boh mesiaca), nazývaný tiež Horeb, je názov horskej oblasti, ktorú Hebreji dosiahli v treťom mesiaci po Exode. Tu zostali táboriť približne celý rok. Ich cesta od Červeného mora k tomuto táborisku, vrátane všetkých zákrut cesty, bola asi 150 míľ. Posledných dvadsaťdva kapitol Exodus, spolu s celým Levitikom a Numeri kapitolou 1-11 [Nm 1:1 atď. až Nm 11:1 atď.], obsahujú záznam všetkých udalostí, ktoré sa tu odohrali. Z Refidim [Ex 17:8 -13] Izraeliti pokračovali cez Wady Solaf a Wady esh-Sheikh do roviny er-Rahah, "púšte Sinaj", asi 2 míle dlhé a pol míle široké, a táborili tam "pred horou". Časť horského pásma, vystupujúci nižší útes, známy ako Ras Sasafeh (Sufsafeh), stúpa takmer kolmo z tejto roviny a je s najväčšou pravdepodobnosťou historickým Sinajom.
Dean Stanley takto opisuje scénu: "Rovina sama nie je rozbitá a nerovná a úzko uzavretá, ako takmer všetky ostatné v pásme, ale predstavuje dlhý ustupujúci oblúk, v rámci ktorého sa ľudia mohli pohybovať a stáť zďaleka. Útes, ktorý sa dvíha ako obrovský oltár pred celým zhromaždením a je viditeľný proti oblohe v osamelom majestáte od jedného konca roviny po druhý, je obrazom 'hory, ktorej sa možno dotknúť', a z ktorej by mohol byť počuť Boží hlas ďaleko a široko po rovine dole." Toto bolo miesto odovzdania zákona. Z Ras Sufsafeh bol zákon vyhlásený ľudu táboriacemu dole na rovine er-Rahah. Počas predĺženého obdobia ich táborenia tu Izraeliti prešli veľmi pamätnou skúsenosťou. Prešiel nimi obrovský zmena. Teraz sú organizovaným národom, viazaným zmluvným záväzkom slúžiť Pánovi, svojmu Bohu, ich stále prítomnému božskému Vodcovi a Ochrancovi. Nakoniec, v druhom mesiaci druhého roku Exodu, posunú svoj tábor a pochodujú ďalej podľa predpísaného poriadku. Po troch dňoch dosiahnu "púšť Paran," "et-Tih", t.j. "púšť", a tu urobia svoje prvé táborisko. V tomto čase medzi nimi vypukol duch nespokojnosti a Pán prejavil svoju nespokojnosť ohňom, ktorý padol na táborisko a spôsobil im zranenie. Mojžiš nazval miesto Taberah (pozri), [Nm 11:1 -3]. Cesta medzi Sinajom a južnou hranicou Zasľúbenej zeme (asi 150 míľ) pri Kádeši bola dokončená za približne rok. (Pozri MAPA Tabuľka národov)
EBD - Easton's Bible Dictionary