Šefela
Popis
Šefela, alebo Šefelá, doslova „nížiny“[1] (hebrejsky: הַשְּפֵלָה, také שְׁפֵלַת יְהוּדָה, Šfelat Jehuda, „Judská pahorkatina“), je prechodná oblasť mierne sa zvažujúcich kopcov v južnej časti stredného Izraela, rozprestierajúca sa na 10–15 km medzi Judskými horami a Pobrežnou planinou.
Wikipedia
odkazy
Street View
Mapa
Informácie zo slovníka
Rovina
(1.) Heb. 'abel [Sdc 11:33 ], „trávnatá rovina“ alebo „lúka“. Namiesto „roviny viníc“, ako je v Autorizovanej verzii, má Revidovaná verzia „Abel-cheramim“ (porov. [Sdc 11:22 ; 2Krn 16:4 ]).
(2.) Heb. 'elon [Gn 12:6 ; Gn 13:18 ; Gn 14:13 ; Gn 18:1 ; Dt 11:30 ; Sdc 9:6 ], správnejšie „dub“, ako je v Revidovanej verzii; okraj, „terebint“.
(3.) Heb. bik'ah [Gn 11:2 ; Neh 6:2 ; Ez 3:23 ; Dan 3:1 ], správne údolie, ako je preložené v [Iz 40:4 ], široká rovina medzi horami. V [Am 1:5 ] má okraj Autorizovanej verzie „Bikathaven“.
(4.) Heb. kikar, „kruh“, používané iba pre Ghor, alebo nížinu pozdĺž Jordánu [Gn 13:10 -12; Gn 19:17 ; Gn 19:25 ; Gn 19:28 ; Gn 19:29 ; Dt 34:3 ; 2Sam 18:23 ; 1Kr 7:46 ; 2Krn 4:17 ; Neh 3:22 ; Neh 12:28 ], podlahu údolia, ktorým preteká. Tento názov sa vzťahuje na Jordánske údolie až na sever po Sukot.
(5.) Heb. mishor, „rovný terén“, hladká, trávnatá náhorná plošina [Dt 3:10 ; Dt 4:43 ; Joz 13:9 ; Joz 13:16 ; Joz 13:17 ; Joz 13:21 ; Joz 20:8 ; Jer 48:21 ], rozloha zvlnených kopcov bez skaly alebo kameňa. V týchto pasážach, s predponou článku, označuje rovinu v kmeni Rúben. V [2Krn 26:10 ] je myslená rovina Júdu. Jeruzalem je nazývaný „skala roviny“ v [Jer 21:13 ], pretože kopce, na ktorých je postavený, sa týčia vysoko nad rovinou.
(6.) Heb. 'arabah, údolie od Galilejského mora na juh po Mŕtve more [„more roviny“, 2Kr 14:25 ; Dt 1:1 ; Dt 2:8 ], vzdialenosť asi 70 míľ. Moderní Arabi ho nazývajú Ghor. Tento hebrejský názov sa nachádza v Autorizovanej verzii [Joz 18:18 ] a je jednotne používaný v Revidovanej verzii. Stredom tejto roviny prechádza roklina, široká od 200 do 300 yardov a hlboká od 50 do 100 stôp, ktorou Jordán tečie v kľukatom priebehu. Táto roklina sa nazýva „nižšia rovina“.
Názov Arabah sa tiež vzťahuje na celé Jordánske údolie od hory Hermon po východnú vetvu Červeného mora, vzdialenosť asi 200 míľ, ako aj na tú časť údolia, ktorá sa tiahne od Galilejského mora po tú istú vetvu Červeného mora, t.j. po záliv Akabah, celkovo asi 100 míľ.
(7.) Heb. shephelah, „nížina“, „nízka kopcovitá krajina“, preložené ako „údolie“ alebo „dolina“ v Autorizovanej verzii [Joz 9:1 ; Joz 10:40 ; Joz 11:2 ; Joz 12:8 ; Sdc 1:9 ; 1Kr 10:27 ]. V Autorizovanej verzii [1Krn 27:28 ; 2Krn 26:10 ] je tiež preložené ako „nízka krajina“. V [Jer 17:26 ; Abd 1:19 ; Zach 7:7 ], „rovina“. Revidovaná verzia to jednotne prekladá ako „nížina“. Keď je predponou článku, ako v [Dt 1:7 ; Joz 11:16 ; Joz 15:33 ; Jer 32:44 ; Jer 33:13 ; Zach 7:7 ], „shephelah“, označuje rovinu pozdĺž Stredozemného mora od Joppy po Gazu, „rovinu Filištíncov“. (Pozri ÚDOLIE)
(1.) Heb. 'abel [Sdc 11:33 ], „trávnatá rovina“ alebo „lúka“. Namiesto „roviny viníc“, ako je v Autorizovanej verzii, má Revidovaná verzia „Abel-cheramim“ (porov. [Sdc 11:22 ; 2Krn 16:4 ]).
(2.) Heb. 'elon [Gn 12:6 ; Gn 13:18 ; Gn 14:13 ; Gn 18:1 ; Dt 11:30 ; Sdc 9:6 ], správnejšie „dub“, ako je v Revidovanej verzii; okraj, „terebint“.
(3.) Heb. bik'ah [Gn 11:2 ; Neh 6:2 ; Ez 3:23 ; Dan 3:1 ], správne údolie, ako je preložené v [Iz 40:4 ], široká rovina medzi horami. V [Am 1:5 ] má okraj Autorizovanej verzie „Bikathaven“.
(4.) Heb. kikar, „kruh“, používané iba pre Ghor, alebo nížinu pozdĺž Jordánu [Gn 13:10 -12; Gn 19:17 ; Gn 19:25 ; Gn 19:28 ; Gn 19:29 ; Dt 34:3 ; 2Sam 18:23 ; 1Kr 7:46 ; 2Krn 4:17 ; Neh 3:22 ; Neh 12:28 ], podlahu údolia, ktorým preteká. Tento názov sa vzťahuje na Jordánske údolie až na sever po Sukot.
(5.) Heb. mishor, „rovný terén“, hladká, trávnatá náhorná plošina [Dt 3:10 ; Dt 4:43 ; Joz 13:9 ; Joz 13:16 ; Joz 13:17 ; Joz 13:21 ; Joz 20:8 ; Jer 48:21 ], rozloha zvlnených kopcov bez skaly alebo kameňa. V týchto pasážach, s predponou článku, označuje rovinu v kmeni Rúben. V [2Krn 26:10 ] je myslená rovina Júdu. Jeruzalem je nazývaný „skala roviny“ v [Jer 21:13 ], pretože kopce, na ktorých je postavený, sa týčia vysoko nad rovinou.
(6.) Heb. 'arabah, údolie od Galilejského mora na juh po Mŕtve more [„more roviny“, 2Kr 14:25 ; Dt 1:1 ; Dt 2:8 ], vzdialenosť asi 70 míľ. Moderní Arabi ho nazývajú Ghor. Tento hebrejský názov sa nachádza v Autorizovanej verzii [Joz 18:18 ] a je jednotne používaný v Revidovanej verzii. Stredom tejto roviny prechádza roklina, široká od 200 do 300 yardov a hlboká od 50 do 100 stôp, ktorou Jordán tečie v kľukatom priebehu. Táto roklina sa nazýva „nižšia rovina“.
Názov Arabah sa tiež vzťahuje na celé Jordánske údolie od hory Hermon po východnú vetvu Červeného mora, vzdialenosť asi 200 míľ, ako aj na tú časť údolia, ktorá sa tiahne od Galilejského mora po tú istú vetvu Červeného mora, t.j. po záliv Akabah, celkovo asi 100 míľ.
(7.) Heb. shephelah, „nížina“, „nízka kopcovitá krajina“, preložené ako „údolie“ alebo „dolina“ v Autorizovanej verzii [Joz 9:1 ; Joz 10:40 ; Joz 11:2 ; Joz 12:8 ; Sdc 1:9 ; 1Kr 10:27 ]. V Autorizovanej verzii [1Krn 27:28 ; 2Krn 26:10 ] je tiež preložené ako „nízka krajina“. V [Jer 17:26 ; Abd 1:19 ; Zach 7:7 ], „rovina“. Revidovaná verzia to jednotne prekladá ako „nížina“. Keď je predponou článku, ako v [Dt 1:7 ; Joz 11:16 ; Joz 15:33 ; Jer 32:44 ; Jer 33:13 ; Zach 7:7 ], „shephelah“, označuje rovinu pozdĺž Stredozemného mora od Joppy po Gazu, „rovinu Filištíncov“. (Pozri ÚDOLIE)
EBD - Easton's Bible Dictionary