Tiberias
Popis
mesto na západnom pobreží Genezaretského jazera, ktoré býva nazývané aj morom Tiberiadským (Bahr Tabarije). Mesto založil Herodes Antipas, pomenovav ho na počesť cisára Tiberia. Práve preto a tiež z dôvodu, že sa tam nachádzal starý pohanský cintorín, pravoverní Židia sa tomuto mestu vyhýbali. Nečítame tiež, že by Ježiš do tohto mesta niekedy vstúpil, hoci sa v jeho okolí často zdržiaval. Počas židovskej vojny bolo opevnené Jozefom Flaviom, ale otvorilo brány rímskemu vojvodcovi Vespasianovi a stalo sa javiskom vierolomnej popravy obyvateľov susedného mesta Teracheje, ktorým Vespasian sľúbil beztrestnosť. Po páde Jeruzalema a vypudení Židov z Judska po potlačení povstania Bar Kochbu sa T. stalo strediskom židovstva.
Biblický slovník Adolfa Novotného
odkazy
Street View
obrázky
Mapa
Informácie zo slovníka
mesto, moderný Tubarich, na západnom pobreží Tiberiadského jazera. Hovorí sa, že ho založil Herodes Antipas (r. 16 n.l.) na mieste ruín staršieho mesta nazývaného Rakkath, a že ho pomenoval po cisárovi Tiberiovi. V histórii nášho Pána je spomenuté len trikrát [J 6:1 ; J 6:23 ; J 21:1 ].
V roku 1837 asi polovica obyvateľov zahynula pri zemetrasení. Populácia mesta je teraz asi šesťtisíc, pričom takmer polovica sú Židia. „Nečítame, že by náš Pán niekedy vstúpil do tohto mesta. Dôvodom je pravdepodobne to, že to bolo prakticky pohanské mesto, hoci stálo na židovskej pôde. Herodes, jeho zakladateľ, spojil umenie Grécka, modlárstvo Ríma a hrubú nemravnosť Ázie. Bolo tam divadlo na predvádzanie komédií, fórum, štadión, palác pokrytý zlatom napodobňujúc tie v Taliansku, sochy rímskych bohov a busty zbožštených cisárov. Ten, kto nebol poslaný než k strateným ovciam domu Izraela, sa mohol dobre držať stranou od takýchto scén“ (Manningove Those Holy Fields).
Po páde Jeruzalema (r. 70 n.l.) sa Tiberias stal jedným z hlavných sídiel Židov v Palestíne. Viac ako tristo rokov to bola ich metropola. Od asi roku 150 n.l. sa tu usadil Sanhedrin a zriadil rabínske školy, ktoré získali veľkú slávu. Tu bol na začiatku piateho storočia zostavený Jeruzalemský (alebo Palestínsky) Talmud. Tomuto istému rabínskemu školstvu vďačíme aj za Masoru, „telo tradícií, ktoré prenášalo čítania hebrejského textu Starého zákona a uchovávalo, prostredníctvom systému samohlások, výslovnosť hebrejčiny.“ V pôvodnej forme a vo všetkých rukopisoch je hebrejčina písaná bez samohlások; preto, keď prestala byť hovoreným jazykom, bolo dôležité vedieť, aké samohlásky vkladať medzi spoluhlásky. Toto poskytuje Masora, a preto sa tieto samohlásky nazývajú „masoretské samohláskové body.“
EBD - Easton's Bible Dictionary