Údolie kráľov (arabsky: وادي الملوك Wādī al-Mulūk; koptsky: ϫⲏⲙⲉ, romanizované: džēme), tiež známe ako Údolie brán kráľov (arabsky: وادي أبواب الملوك Wādī Abwāb al-Mulūk), je údolie v Egypte, kde sa počas obdobia takmer 500 rokov od 16. do 11. storočia pred Kr. vytesávali hrobky pre faraónov a mocných šľachticov Nového kráľovstva (osemnásta až dvadsiata dynastia starovekého Egypta). Údolie sa nachádza na západnom brehu Nílu, oproti Tébach (dnešný Luxor), v srdci Tébskej nekropoly. Wádí sa skladá z dvoch údolí: Východného údolia (kde sa nachádza väčšina kráľovských hrobiek) a Západného údolia (Údolie opíc). S objavom novej komory v roku 2005 a objavom dvoch ďalších vchodov do hrobiek v roku 2008 je známe, že údolie obsahuje 63 hrobiek a komôr (od malého výkopu KV54 po komplexnú hrobku KV5 s viac ako 120 komorami). Bolo hlavným pohrebiskom významných kráľovských osobností egyptského Nového kráľovstva, ako aj niekoľkých privilegovaných šľachticov. Kráľovské hrobky sú zdobené scénami z egyptskej mytológie a poskytujú stopy o viere a pohrebných praktikách tohto obdobia. Takmer všetky hrobky sa zdajú byť v staroveku otvorené a vykradnuté, ale stále poskytujú predstavu o prepychu a moci faraónov. Táto oblasť bola cieľom archeologického a egyptologického výskumu od konca osemnásteho storočia a jej hrobky a pohrebiská naďalej podnecujú výskum a záujem. Od 20. rokov 20. storočia je údolie známe objavom hrobky Tutanchamóna a je jedným z najslávnejších archeologických miest na svete. V roku 1979 sa stalo súčasťou svetového dedičstva spolu so zvyškom Tébskej nekropoly. V údolí pokračuje prieskum, vykopávky a konzervácia a nedávno bolo otvorené nové turistické centrum.

Wikipedia