Jozue 21
odkazy
Informácie zo slovníka
Kniha Jozue
obsahuje históriu Izraelitov od smrti Mojžiša po smrť Jozueho. Skladá sa z troch častí:
(1.) História dobytia krajiny [Joz 1:1 a ďalej až po Joz 12:1 a ďalej].
(2.) Pridelenie krajiny rôznym kmeňom, s ustanovením miest útočiska, zabezpečením pre Levitov [Joz 13:1 a ďalej až po Joz 22:1 a ďalej], a prepustenie východných kmeňov do ich domovov. Táto časť bola prirovnaná k Domesday Book normanského dobytia.
(3.) Rozlúčkové prejavy Jozueho s opisom jeho smrti [Joz 23:1 a ďalej; Joz 24:1 a ďalej].
Táto kniha stojí na prvom mieste v druhej z troch častí,
(1) Zákon,
(2) Proroci,
(3) „ostatné spisy“ = Hagiografy, na ktoré židovská cirkev rozdelila Starý zákon.
Existuje každý dôvod na záver, že jednotná tradícia Židov je správna, keď pripisujú autorstvo knihy Jozuemu, okrem záverečnej časti; posledné verše [Joz 24:29 -33] boli pridané inou rukou.
Existujú dve ťažkosti spojené s touto knihou, ktoré vyvolali veľa diskusií,
(1.) Zázrak zastavenia slnka a mesiaca nad Gibeonom. Záznam o tom sa nachádza v Jozueho vášnivej modlitbe viery, ako je citované [Joz 10:12 -15] z „Knihy Jášar“ (pozri). Existuje mnoho vysvetlení týchto slov. Nemusia však predstavovať žiadnu ťažkosť, ak veríme v možnosť Božieho zázračného zásahu v prospech jeho ľudu. Či už to bolo spôsobené lomom svetla, alebo akokoľvek, nevieme.
(2.) Ďalšia ťažkosť vyplýva z príkazu daného Bohom úplne vyhladiť Kanaáncov. „Či nebude Sudca celej zeme konať spravodlivo?“ Stačí, že Jozue jasne vedel, že toto bola Božia vôľa, ktorý používa svoje strašné nástroje, hlad, mor a vojnu, v spravodlivom riadení tohto sveta. Kanaánci upadli do stavu nemravnosti a skazenosti tak odporného a ponižujúceho, že museli byť z krajiny vykorenení ostrím meča. „Meč Izraelitov, vo svojich najkrvavejších popravách, vykonal dielo milosrdenstva pre všetky krajiny sveta až do konca sveta.“
Táto kniha sa podobá Skutkom apoštolov v počte a rozmanitosti historických udalostí, ktoré zaznamenáva, a v mnohých odkazoch na osoby a miesta; a ako v druhom prípade listy Pavla (pozri Paleyho Horae Paul) potvrdzujú jeho historickú presnosť svojimi náhodnými narážkami a „neúmyselnými súvislosťami“, tak v prvom prípade moderné objavy potvrdzujú jeho historickosť. Amarnské tabuľky (pozri ADONI-ZEDEC) patria medzi najpozoruhodnejšie objavy veku. Datujú sa od približne roku 1480 pred Kr. až do čias Jozueho a pozostávajú z oficiálnych komunikácií od amorejských, fénických a filištínskych náčelníkov kráľovi Egypta, poskytujú pohľad na skutočný stav Palestíny pred hebrejskou inváziou a ilustrujú a potvrdzujú históriu dobytia. Existuje aj list, stále existujúci, od vojenského dôstojníka, „pána kapitánov Egypta“, datovaný z konca vlády Ramesseho II., ktorý poskytuje zaujímavý opis cesty, pravdepodobne úradnej, ktorú podnikol cez Palestínu až na sever k Aleppu, a náhľad do sociálneho stavu krajiny v tom čase. Medzi vecami, ktoré tento list a amarnské tabuľky odhalili, je stav zmätku a úpadku, ktorý teraz postihol Egypt. Egyptské posádky, ktoré držali Palestínu od čias Thutmose III., asi dvesto rokov predtým, boli teraz stiahnuté. Cesta bola tak otvorená pre Hebrejov. V histórii dobytia nie je zmienka o tom, že by Jozue narazil na nejakú egyptskú silu. Tabuľky obsahujú mnoho žiadostí kráľovi Egypta o pomoc proti vpádom Hebrejov, ale zdá sa, že žiadna pomoc nikdy nebola poskytnutá. Nie je to práve taký stav vecí, aký by sa dal očakávať ako dôsledok katastrofy Exodu? V mnohých bodoch, ako je ukázané v rôznych článkoch, je pokrok dobytia pozoruhodne ilustrovaný tabuľkami. Hodnota moderných objavov vo vzťahu k histórii Starého zákona bola takto dobre opísaná:
„Ťažkosti pri preukázaní obvinenia z nedostatku historickej dôveryhodnosti, ako proti svedectvu Starého zákona, sa v posledných rokoch výrazne zvýšili. Výsledok nedávnych vykopávok a prieskumov je úplne proti tomu. Pokiaľ tieto knihy obsahovali, v podstate, jediné známe záznamy o udalostiach, ktoré spomínajú, existovala určitá pravdepodobnosť teórie, že možno tieto záznamy boli napísané skôr na poučenie morálnych lekcií ako na zachovanie presného poznania udalostí. Bolo ľahké povedať, že v tých časoch ľudia nemali historický zmysel. Ale nedávne objavy sa dotýkajú udalostí zaznamenaných v Biblii na mnohých rôznych miestach v mnohých rôznych generáciách, spomínajúc tie isté osoby, krajiny, národy, udalosti, ktoré sú spomínané v Biblii, a ukazujú bez pochybností, že tieto boli striktne historické. Nejde o to, že objavy potvrdzujú správnosť biblických výrokov, hoci to je bežne prípad, ale že objavy ukazujú, že národy tých vekov mali historický zmysel a konkrétne, že biblické príbehy, ktorých sa týkajú, sú príbehy skutočných udalostí.“
obsahuje históriu Izraelitov od smrti Mojžiša po smrť Jozueho. Skladá sa z troch častí:
(1.) História dobytia krajiny [Joz 1:1 a ďalej až po Joz 12:1 a ďalej].
(2.) Pridelenie krajiny rôznym kmeňom, s ustanovením miest útočiska, zabezpečením pre Levitov [Joz 13:1 a ďalej až po Joz 22:1 a ďalej], a prepustenie východných kmeňov do ich domovov. Táto časť bola prirovnaná k Domesday Book normanského dobytia.
(3.) Rozlúčkové prejavy Jozueho s opisom jeho smrti [Joz 23:1 a ďalej; Joz 24:1 a ďalej].
Táto kniha stojí na prvom mieste v druhej z troch častí,
(1) Zákon,
(2) Proroci,
(3) „ostatné spisy“ = Hagiografy, na ktoré židovská cirkev rozdelila Starý zákon.
Existuje každý dôvod na záver, že jednotná tradícia Židov je správna, keď pripisujú autorstvo knihy Jozuemu, okrem záverečnej časti; posledné verše [Joz 24:29 -33] boli pridané inou rukou.
Existujú dve ťažkosti spojené s touto knihou, ktoré vyvolali veľa diskusií,
(1.) Zázrak zastavenia slnka a mesiaca nad Gibeonom. Záznam o tom sa nachádza v Jozueho vášnivej modlitbe viery, ako je citované [Joz 10:12 -15] z „Knihy Jášar“ (pozri). Existuje mnoho vysvetlení týchto slov. Nemusia však predstavovať žiadnu ťažkosť, ak veríme v možnosť Božieho zázračného zásahu v prospech jeho ľudu. Či už to bolo spôsobené lomom svetla, alebo akokoľvek, nevieme.
(2.) Ďalšia ťažkosť vyplýva z príkazu daného Bohom úplne vyhladiť Kanaáncov. „Či nebude Sudca celej zeme konať spravodlivo?“ Stačí, že Jozue jasne vedel, že toto bola Božia vôľa, ktorý používa svoje strašné nástroje, hlad, mor a vojnu, v spravodlivom riadení tohto sveta. Kanaánci upadli do stavu nemravnosti a skazenosti tak odporného a ponižujúceho, že museli byť z krajiny vykorenení ostrím meča. „Meč Izraelitov, vo svojich najkrvavejších popravách, vykonal dielo milosrdenstva pre všetky krajiny sveta až do konca sveta.“
Táto kniha sa podobá Skutkom apoštolov v počte a rozmanitosti historických udalostí, ktoré zaznamenáva, a v mnohých odkazoch na osoby a miesta; a ako v druhom prípade listy Pavla (pozri Paleyho Horae Paul) potvrdzujú jeho historickú presnosť svojimi náhodnými narážkami a „neúmyselnými súvislosťami“, tak v prvom prípade moderné objavy potvrdzujú jeho historickosť. Amarnské tabuľky (pozri ADONI-ZEDEC) patria medzi najpozoruhodnejšie objavy veku. Datujú sa od približne roku 1480 pred Kr. až do čias Jozueho a pozostávajú z oficiálnych komunikácií od amorejských, fénických a filištínskych náčelníkov kráľovi Egypta, poskytujú pohľad na skutočný stav Palestíny pred hebrejskou inváziou a ilustrujú a potvrdzujú históriu dobytia. Existuje aj list, stále existujúci, od vojenského dôstojníka, „pána kapitánov Egypta“, datovaný z konca vlády Ramesseho II., ktorý poskytuje zaujímavý opis cesty, pravdepodobne úradnej, ktorú podnikol cez Palestínu až na sever k Aleppu, a náhľad do sociálneho stavu krajiny v tom čase. Medzi vecami, ktoré tento list a amarnské tabuľky odhalili, je stav zmätku a úpadku, ktorý teraz postihol Egypt. Egyptské posádky, ktoré držali Palestínu od čias Thutmose III., asi dvesto rokov predtým, boli teraz stiahnuté. Cesta bola tak otvorená pre Hebrejov. V histórii dobytia nie je zmienka o tom, že by Jozue narazil na nejakú egyptskú silu. Tabuľky obsahujú mnoho žiadostí kráľovi Egypta o pomoc proti vpádom Hebrejov, ale zdá sa, že žiadna pomoc nikdy nebola poskytnutá. Nie je to práve taký stav vecí, aký by sa dal očakávať ako dôsledok katastrofy Exodu? V mnohých bodoch, ako je ukázané v rôznych článkoch, je pokrok dobytia pozoruhodne ilustrovaný tabuľkami. Hodnota moderných objavov vo vzťahu k histórii Starého zákona bola takto dobre opísaná:
„Ťažkosti pri preukázaní obvinenia z nedostatku historickej dôveryhodnosti, ako proti svedectvu Starého zákona, sa v posledných rokoch výrazne zvýšili. Výsledok nedávnych vykopávok a prieskumov je úplne proti tomu. Pokiaľ tieto knihy obsahovali, v podstate, jediné známe záznamy o udalostiach, ktoré spomínajú, existovala určitá pravdepodobnosť teórie, že možno tieto záznamy boli napísané skôr na poučenie morálnych lekcií ako na zachovanie presného poznania udalostí. Bolo ľahké povedať, že v tých časoch ľudia nemali historický zmysel. Ale nedávne objavy sa dotýkajú udalostí zaznamenaných v Biblii na mnohých rôznych miestach v mnohých rôznych generáciách, spomínajúc tie isté osoby, krajiny, národy, udalosti, ktoré sú spomínané v Biblii, a ukazujú bez pochybností, že tieto boli striktne historické. Nejde o to, že objavy potvrdzujú správnosť biblických výrokov, hoci to je bežne prípad, ale že objavy ukazujú, že národy tých vekov mali historický zmysel a konkrétne, že biblické príbehy, ktorých sa týkajú, sú príbehy skutočných udalostí.“
EBD - Easton's Bible Dictionary